Stratili ste sami seba?

Je veľmi ľahké stratiť v živote smer. Stratiť seba. Stratiť kontrolu nad vlastným životom, nad tým čo chceme a čo je pre nás vlastne dôležité. Prichádza to pomaly, ako nejaká choroba. Symptóm sem, symptóm tam a zrazu si uvedomíte, že ste nešťastní.  

Pribrali ste 30 kíl alebo ste zrazu zistili, že ste 20 rokov vo vzťahu, ktorý Vás dávno nenapĺňa. Áno, človek bez úcty k sebe samému si naozaj nevšimne ani 5 ani 10 kíl alebo 5 ani 10 rokov nešťastného života. Doslova sa raz ráno zobudí a má pocit, že sa to všetko stalo behom jednej noci. Tak veľmi odpojení od vlastnej reality alebo vlastného tela dokážeme byť. Celkové vnímanie reality a času obéznych ľudí je úplne iné. Jednoduchým príkladom je, keď si človek uvedomí, že z jedného balenia sušienok predsa nepriberie za noc 3 kilá, čo znamená absolútnu zelenú k ich zjedeniu. To, že to takto robí denne, možno aj niekoľkokrát si vôbec neuvedomuje.

Mnohí z nás sú dokonca presvedčení, že priberajú aj zo vzduchu, lebo veď celý deň sme nič nejedli. Absolútne ignorujeme x situácií, keď sme počas dňa niečo zjedli. Tu keksík, tu orechy, tu koláčik a takto stále dookola.

Ale aby som neostala iba pri obezite. Stratených ľudí nájdeme všade. V električke sedí muž o siedmej večer vracajúci sa z práce, ktorá ho vôbec nebaví a nenapĺňa. Zarába však celkom dobre. Keby začal fotiť tak ako pôvodne chcel, nezarobil by ani toľko. Predsa len vybavenie je drahé a ľudia odmietajú platiť primerane. Jasné. Čo na tom, že je nešťastný?! 

Alebo tá žena v Kauflande, čo tlačí vozík plný sladkostí a kokakoly v teplákoch a v účese, ktorý si ráno urobila do sprchy. Veď je len v obchode. Komu na tom záleží ako vyzerá? Voľakedy sa o seba starala. Urobila si nechty, zašla sem tam ku kaderníčke. Obliekala sa celkom slušivo. Teraz je vydatá a celé dni rieši deti, no kto má na toto všetko čas, že? 

Celú našu silu sme dobrovoľne odovzdali do rúk niekoho iného. Spoločnosti, čo vyrába keksy. Firme, ktorá využíva svojich zamestnancov do nekonečna alebo manželovi, ktorý namiesto toho aby sa snažil pomôcť svojej žene zase sa nájsť, rozhodne sa hľadať úctu v náručí inej ženy.

Myslíme si, ako máme všetko v rukách. Ako máme všetko pod kontrolou. Nemáme. Nemáme nič, kým si nevezmeme späť tú silu, s ktorou sme sa narodili a prekonali všetky náročné nástrahy detstva a dospievania. Nikto nie je zodpovedný za naše životy, iba my sami. To, ako sa cítime, naše emócie sú tým správnym kompasom, ktorý nám ukáže správny smer .

Riešenie je jednoduché a absolútne ťažké zároveň.

Skúste každé svoje rozhodnutia, bez ohľadu na jeho závažnosť urobiť na základe odpovede na nasledujúcu otázku: Je toto práve to, čo je v súlade s mojim šťastím?

Príklad sú zase známe sušienky. Chcem ich zjesť, lebo sa práve cítim, nešťastne. A cítim sa tak aj kvôli tomu, ako vyzerám. Ak ich zjem, budem sa chvíľu cítiť, lepšie. Ale dlhodobo šťastná nebudem.

Šťastie nie je cieľ. Šťastie je cesta k cieľu.