Si tučná! Vieš o tom?!

Celý život som vedela, že mám veľký problém s váhou. Vždy ma šokovalo ako majú ľudia pocit, že je to niečo, o čom človek vôbec nevie a keby nebolo ich, tak na to snáď ani nepríde. 

Neviem, či si viete predstaviť čo to spraví s ľudskou psychikou. Vždy som sa v duchu pripravovala ako na to zareagujem, ale v tej chvíli jednoducho stratíte reč. V tej chvíli bolo úplne jedno kto som, čo som v živote dosiahla, čo všetko som zvládla a vybojovala, všetko bolo preč. 

Jediné čo svietilo v očiach toho človeka, a čo je horšie aj v mojich, bolo to ako veľmi som zlyhala, a to len preto, lebo je to jediné zlyhanie, ktoré na Vás vidno na prvý pohľad. Je to ako chodiť so šarlátovým písmenom na šatách a čakať, z ktorej strany sa objaví ďalší inkvizítor, ktorý Vás bude súdiť.

A možno toho dosiahol oveľa menej a zlyhal v živote oveľa viac. Je to jedno. Prehrali ste dopredu. Jednoducho sa to neakceptuje a bodka.

Na to aby človek zvládol takú psychickú záťaž si vytvára mechanizmy prežitia. Používa ich ako štít aby dokázal vôbec vstať z postele. Často si tým ale ubližuje ešte viac. 

Najjednoduchší mechanizmus, je problém ignorovať. Jednoducho sa tvárim, že neexistuje. Úplne ho potlačím až kým ma to jedného dňa neprevalí tak, že musím v lepšom prípade vyhľadať odbornú pomoc.

Iný mechanizmus, opäť veľmi nebezpečný, je že sa verejne prezentujete, že Vám na tom vôbec nezáleží, robíte si z toho verejne srandu, pritom z Vás na metre vyžaruje vibrácia bolesti z toho, že ste to nezvládli. Myslíte si, že ju schováte za smiech aj sami pred sebou. Ale nie je to tak. Nezmizne to len preto, že sa tvárite, že je Vám to jedno.

Potom tu máme stratégiu, kde na vine je vždy niekto iný alebo okolnosti. Genetika, štítna žľaza, hormóny, lieky. Nemôžete chudnúť lebo je to drahé, nemáte čas, nemáte pomoc, v práci sa to nedá zvládnuť, bolí Vás niečo a preto nemôžete cvičiť a bla bla bla. Nekonečné množstvo výhovoriek, ktoré používate hlavne sami pred sebou.

Je ich nepochybne nekonečné množstvo, hlavne, že fungujú. Dočasne.

Všetky tieto stratégie len predlžujú tú agóniu a depresiu, čo každý človek s nadváhou prežíva, či už to priznáva sám pred sebou alebo nie. Neexistuje jediný človek s týmto problémom, ktorý by nevedel o tom, že ho má.

Rovnako neexistuje žiaden, čo sedí doma a prejedá sa, lebo mu to príde ako najlepší nápad na svete. Všetky naše konania bez ohľadu na to či sú spoločensky prípustné alebo nie, konáme s jediným cieľom, aby sme sa cítili lepšie.

Akokoľvek neprípustné konanie na prvý pohľad vyzerá, vždy jeho cieľom je "cítiť sa lepšie".

Ľudia s nadváhou potrebujú pomoc, je to choroba, je to závislosť ako každá iná. Posledné čo potrebujú je posudzovanie, ktoré ich v konečnom dôsledku len vrhá do hlbšej a dlhšej depresie.