Prestaňme ubližovať vlastným deťom

Mala som asi 8 rokov. Nakoľko mám vrodenú dyspláziu bedrových kĺbov rozhodlo sa, že absolvujem pobyt v liečebných kúpeľoch. Moja váha bola vždy veľmi rizikovým faktorom v súvislosti s mojimi kĺbami, takže sa automaticky rozhodlo, že môj 6 týždňový pobyt sa bude niesť v duchu redukčnej diéty. Váhu som začala naberať asi v šiestich rokoch. Na dôvod si už nikto nespomína a ani to nikto nejako zásadne neriešil.

Žiadne opatrenia v rodine, žiadna zmena štandardnej stravy, žiadny pohyb. 

V škole som to už začala pociťovať, celkom výrazne. Všetci veľmi dobre vieme aké kruté deti v svojej úprimnosti dokážu byť. Cítila som sa separovaná od kolektívu, cítila som sa sama. 

A v tom prišla táto zmena, ktorú ako dospelá odporúčam vždy v životnej kríze - zmeniť prostredie. Pre deti to však nie je ideálna voľba. Nedokázala som si ani predstaviť taký dlhý čas bez rodičov. Prišiel ten deň a ja som mala pocit, že to snáď ani nedokážem. A potom prišlo ešte niečo horšie. Prišli sme práve v čase obeda a mňa samozrejme posadili k oddelenému stolu kvôli mojej redukčnej diéte bez soli a tuku, ktorá sa nedala snáď ani jesť. Samozrejme som tam bola jediná s týmto problémom, čo zo mňa urobilo terč posmeškov počas celého pobytu.

Výsledok toho "trápenia" bol nakoniec želaný úbytok na váhe aj keď určite nie významný a ako predpokladáte váha sa vrátila na pôvodnú vo veľmi krátkom čase po návrate domov. 

Čo som tým všetkým chcela povedať?

Toto je len jeden z príkladov toho, ako veľmi človeka nadváha ovplyvňuje v živote, zvlášť v detskom veku je to veľmi krutá skúsenosť, s ktorou sa človek len veľmi ťažko vyrovnáva, ak vôbec.

Hľadáme riešenia, ale vo veľmi plytkej rovine. Nikto sa nepokúsil zistiť, čo sa stalo, prečo zdravé dieťa zrazu začne enormne naberať váhu. Nikto nepátral po tom ako tá reálna strava v rodine vyzerá a rodina nedostala žiadne odporúčania ako sa má v takej situácii zachovať.

Jediné odporúčanie, na ktoré si spomínam bolo aby som sa venovala športu, čo bolo úplne v poriadku, ale kvôli mojej diagnóze jediné, čo som mohla robiť bolo bicyklovanie, plávanie a jazda na koni. Bicykel som síce mala a aj som na ňom jazdila ale nie dostatočne, na plávanie so mnou nemal kto chodiť pravidelne, no a pochopiteľne koňa sme nemali 😊

Je zaujímavé, že pokiaľ ide o detské stravovanie ľudia majú ešte stále podľa mňa veľmi protichodné postoje.

Vo všeobecnosti však platí, že je normálne, že deti pijú umelé mlieko, lebo kojiť "sa nedalo". Že deti jedia sladkosti, a keď im ich zakazujete oberáte ich o radosť zo života. Že deti potrebujú sirupovú vodu a sladký čaj aby vôbec niečo vypili.

A úplne šokujúci, že dať deťom bublinkovú vodu je absolútny prehrešok, lebo veď to deti nesmú, ale lentilky plné karcinogénnych farbív a cukru sú v poriadku. 

Deťom pcháme do ruky jedlo a väčšinou absolútne nevhodné z úplne absurdných dôvodov (a v tomto som vinná aj ja a vôbec nechápem prečo to tiež robím) najčastejšie podľa mňa z dvoch.

Prvý dôvod je, že niekto nám povedal, že deti musia jesť 5 a viackrát denne a keď to nedodržíme máme pocit, že sme zlé matky.

A druhý, ešte horší, lebo chceme mať pokoj. Predsa len keď papajú je od nich na chvíľu pokoj, ktorý tak veľmi potrebujeme.

Vôbec nám pritom nedochádza ako veľmi ubližujeme vlastným deťom, ako im pomaly ale isto zarábame na problémy, ktoré budú musieť neskôr v živote riešiť a to nemám vôbec na mysli iba obezitu ale aj ostatné civilizačné choroby ako hypertenzia, kardiovaskulárne choroby, cukrovka, autoimunitné problémy a mnoho ďalšieho.

Preto apelujem na všetkých rodičov. Spochybňujte všetko čo o stravovaní detí viete, hľadajte informácie. Mnoho informácií sa dozviete aj tu 😊 Stačí sledovať 👌