Prečo nás diéty ešte stále nezachránili?

Diéty nikdy neboli "my thing". Herbalife, ryžová, 90dňová, Mačingová, Delená strava, čokoľvek, čo nájdeme na stránkach magazínov pre ženy alebo v "odborných" knihách napísaných ľuďmi, ktorí síce nejako vyriešili svoj problém, čo však neznamená, že našli ultimátne riešenie pre každého. 

Nikdy som v diétach nevidela zmysel. Moja intuícia alebo možno len lenivosť mi hovorila, že to musí ísť aj bez nekonečného trýznenia. Nedokázala som si ani predstaviť zvládnuť to, čo i len jeden deň. Žiadnu som nedala. Pár dní som zvládla jesť iba ryžu s jablkami. Och. Doslova "sladká" nevedomosť. Celý život som si samozrejme vyčítala ďalšie a ďalšie zlyhania, lebo veď bolo nad slnko jasnejšie, že nič iné ako diéta mi predsa nepomôže.  

Vôbec som vtedy netušila, že to nie som ja, kto sa tu celý čas mýlil. Že to naozaj nemusí byť o celoživotnom trýznení a počítaní kalórií. Že som si vďaka mojej intuícii "nezjedla" moje svaly, tak ako 99% žien držiacich akékoľvek zaručené diéty. 

Samozrejme, ešte tu máme aj veľkú skupinu, ktorá to aspoň nejako domyslela a naozaj poctivo, niekedy až veľmi prehnane bojuje s každou zjedenou kalóriou vo fitku alebo nejakým iným športom, lebo veď fyzika nepustí, že? Čo je samozrejme pravda. V prípade, že ste kalorimeter 😊 

Samozrejme, že cvičenie je kľúčové pre zdravie, ale nie tak celkom pre chudnutie. Do tejto " kalorickej" hry vstupujú aj ďalšie vedy, a naozaj milión násobne náročnejšie procesy ako prebiehajú v kalorimetri 😊 Viac si o tom ale povieme niekedy v inom blogu. 

To, že sú diéty stále také populárne, je len dôkazom toho, že nefungujú, keďže v spoločnosti je stále viac ľudí, ktorí riešia svoj problém s váhou. Keby fungovali, nemuseli by sme sa k nim stále vracať. Keby fungovali, nemali by sme dnes najväčšiu epidémiu obezity aká kedy bola.

A nie je to len o tom, že ich proste nedodržiavame. Celá spoločnosť je nastavená opačne. Ocitáme sa uprostred ton výživovo otrasného jedla, absolútne absentujúcej kvality, 90% tovaru v obchodoch nám vyslovene škodí. A do toho všetkého ideme ľuďom vyčítať, že to nezvládajú? A keď to začnú skúšať a snažia sa niečo zmeniť, tak im tí istí ľudia začnú hovoriť aby sa netýrali, aby to prestali brať tak vážne, veď jeden kúsok torty im predsa neublíži. Takáto schizofrénia sa často vyskytuje u našich najbližších. Tak sa rozhodnite, čo vlastne chcete.  

Celý život viem, že keď sa mi to raz podarí, bude to bez veľkej námahy a natrvalo. Celkovo tento koncept vynaloženia obrovskej námahy ako jedinej cesty k akéhokoľvek úspechu je v dnešnej spoločnosti veľmi zakorenený a veľmi škodlivý. Týmto si sami komplikujeme jednoduchú a radostnú cestu k úspechu. Máme pocit, že bez tvrdej práce si úspech nezaslúžime. Zabúdame na to, že sme unikátne bytosti a zaslúžime si čokoľvek po čom v živote túžime bez akýchkoľvek pochybností. Slovo zaslúžiť si niečo, ma celkom významne dvíha zo stoličky. Vždy som mala pocit, že to slúži skôr na manipuláciu. Ako keby sme neboli hodni tu ani byť kým si to nezaslúžime. Alebo to, že si musíme zaslúžiť lásku alebo uznanie alebo čokoľvek. Nemusíme, môžeme mať čokoľvek a bez výčitiek. A tým samozrejme nemyslím, že môžeme mať bez výčitiek celú Milka čokoládu :D Lebo, keď sa na to pozriete z vyššej perspektívy, je naozaj celá čokoláda to, čo práve slúži Vášmu najvyššiemu dobru?

V každom prípade, hlava je to miesto kde sa chudne. Naša myseľ je to, čo limituje naše možnosti.

Takže skôr ako začneme upratovať našu chladničku podľa aktuálnej módy, začnime upratovať v prvom rade našu hlavu. Ľahko povedať, však? 😊 Potrebujeme si otvoriť myseľ aj oči, aby sme konečne videli dôvody ale aj riešenia našich problémov, nie len s váhou.